Abeceda a vyslovnost

Abecedu tvori 26 pismen:

a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z

Väcsina zneje tak ako v slovencine, okrem:

c: vyslovuje sa ako "ts"	g: rovnako ako v slovencine "g"
v: vyslovujeme medzi "b" a "f"	h: vyslovujeme ako v slove "house"

Ido je foneticky jazyk, t.j. kazdemu pismenu patri ista vyslovnost (zvuk) a naopak.

V tomto jazyku neexistuju dlzne a vsetky slova, okrem slovies v neurcitku, maju prizvuk na predposlednej slabike.

Cleny

V Ide nie su neurcite cleny a urcitym clenom je len "la".

La fenestro = okno

La fenestri = okna

Koncovky slov

Ak slovo konci na	je to	napriklad:
o	podstatne meno	kato = kocur; komputoro = pocitac; domo = dom
a	pridavne meno	bela = pekny,a; neta = cisty,a; alta = vysoky,a
e	prislovka	perfekte = perfektne; rapide = rychlo
ar	neurcitok slovesa	skribar = pisat; esar = byt; ludar = hrat sa

V Ide sa koncovky pridavnych mien nemenia (vzhladom k rodu a cislu), napr:

La bruna tablo = hnedy stôl; La bruna tabli = hnede stoly

Afixy a tvorenie slov :

Prostrednictvom pripon a predpon sa tvoria slova. Napr.:

des- znamena protiklad, opak : deskonocar = nepoznat; desfacila = tazky; desaparar = zmiznut

-ist- znamena profesiu: arto = umenie – artisto = umelec; butiko = obchod – butikisto = predavac

-ar- znamena subor, celok,supravu: vorto = slovo – vortaro = slovnik; direktisto = riaditel – direktistaro = riaditelstvo

Ido je chytlavy jazyk, ktory dovoluje lahku tvorbu slov spajajuc rôzne slovotvorne zaklady, meniac ich zmysel, napr.:

chambro = izba	dormo-chambro = spalna
hundo = pes	chashundo = polovnicky pes (chasar = lovit)

Takymto spôsobom je slovna zasoba Ida lahko naucitelna.

Osobne zamena

Me = Ja	Elu = Ona	Ni = My	Ili = Oni (osoby, muzsky rod)
Tu = Ty	Ilu = On	Vi = Vy	Eli = Ony (osoby, zens.rod)
Vu= Vy (vykanie)	Olu = Ono		Oli = Oni (nezivotne=veci a zvierata)

Ak nechceme blizsie specifikovat rod ( muz.,zensk., stred. ) v tretej osobe singularu, pouzijeme zameno LU (on, ona alebo ono), takisto v tretej osobe pluralu pouzijeme LI (oni, ony)

Casovanie slovies

Koncovka	Cas	Priklady
as	pritomny	me opinionas = ja si myslim; elu lektas = ona cita
is	minuly	ni skribis = my sme pisali; tu parolis = ty si hovoril
os	buduci	vu drinkos = budete pit; me pensos = budem mysliet

V ide neexistuju nepravidelne slovesa..

Plural

Tvori sa velmi lahko, zamenou koncovky o na i v podstatnych menach.

foresto = les – foresti = lesy; arboro = strom – arbori = stromy

Cisla

0 = zero	4 = quar	8 = ok	12 = dek-e-du	40 = quaradek	1000 = mil
1 = un	5 = kin	9 = non	15 = dek-e-kin	100 = cent	1000000 = miliono
2 = du	6 = sis	10 = dek	20 = duadek	200 = duacent
3 = tri	7 = sep	11 = dek-e-un	30 = triadek	300 = triacent

Zakladne frazy

Saluto! = Ahoj!; Quale tu standas? = Ako sa mas?; Danko! = Dakujem!; Til rivido! = Dovidenia, Do skoreho videnia!

Ido na Internete